[Carpathian - Presov Rusyn (Slovak)] [Zakarpattia
- Subcarpathian Rusyn (Ukraine)]
[Lemko (Poland)]
[Pannonian Rusyn
(Vojvodina in Serbia)]
[Magyar Rusyn]
1A | 2A | 3B | 4B | 5B | 6B | 7B | 8B | 8B | 8B | 1B | 2B | 3A | 4A | 5A | 6A | 7A | 8A | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
H ВОДОНЇК |
ПЕРИОДНА СИСТЕМА ЕЛЕМЕНТОХ |
He ГЕЛИЙ |
|||||||||||||||||
Li ЛИТИЙ |
Be БЕРИЛИЙ |
|
B БОР |
C УГЛЄНЇК |
N АЗОТ |
O ОКСИҐЕН |
F ФЛУОР |
Ne НЕОН |
|||||||||||
Na НАТРИЙ |
Mg МАҐНЕЗИЙ |
Al АЛУМИНИЙ |
Si СИЛИЦИЙ |
P ФОСФОР |
S СУМПОР |
Cl ХЛОР |
Ar АРҐОН |
||||||||||||
K КАЛИЙ |
Ca КАЛЦИЙ |
Sc СКАНДИЙ |
Ti ТИТАН |
V ВАНАДИЙ |
Cr ХРОМ |
Mn МАНҐАН |
Fe ЖЕЛЄЗО |
Co КОБАЛТ |
Ni НИКЛ |
Cu БАКАР |
Zn ЦИНК |
Ga ҐАЛИЙ |
Ge ҐЕРМАНИЙ |
As АРСЕН |
Se СЕЛЕН |
Br БРОМ |
Kr КРИПТОН |
||
Rb РУБИДИЙ |
Sr СТРОНЦИЙ |
Y ИТРИЙ |
Zr ЦИРКОНИЙ |
Nb НИОБИЙ |
Mo МОЛИБДЕН |
Tc ТЕХНИЦИЙ |
Ru РУТЕНИЙ |
Rh РОДИЙ |
Pd ПАЛАДИЙ |
Ag СТРИБЛО |
Cd КАДМИЙ |
Tl ИНДИЙ |
Sn КАЛАЙ |
Sb АНТИМОН |
Te ТЕЛУР |
I ЙОД |
Xe КСЕНОН |
||
Cs ЦЕЗИЙ |
Ba БАРИЙ |
La ЛАНТАН |
Hf ГАФНИЙ |
Ta ТАНТАЛ |
W ВОЛФРАМ |
Re РЕНИЙ |
Os ОСМИЙ |
Ir ИРИДИЙ |
Pt ПЛАТИНА |
Au ЗЛАТО |
Hg ЖИВЕ_СТРИБЛО |
Tl ТАЛИЙ |
Pb ОЛОВО |
Bi БИЗМУТ |
Po ПОЛОНИЙ |
At АСТАТ |
Rn РАДОН |
||
Fr ФРАНЦИЙ |
Ra РАДИЙ |
Ac АКТИНИЙ |
Rf РАДЕРФОРДИЙ |
Db ДУБНИЙ |
Sg СИБОРҐИЙ |
Bh БОРИЙ |
Hs ГАСИЙ |
Mt МАЙТНЕРИЙ |
Ds ДАРМШТАТИЙ |
Rg РЕНДҐЕНИЙ |
Uub УНУНБИЙ |
Uut УНУНТРИЙ |
Uuq УНУНКВАДИЙ |
Uup УНУНПЕНТИЙ |
Uuh УНУНХЕКСИЙ |
Uuo УНУНОКТИЙ |
|||
Ce ЦЕРИЙ |
Pr ПРАЗЕОДИЙ |
Nd НЕОДИЙ |
Pm ПРОМЕТИЙ |
Sm САМАРИЙ |
Eu ЕУРОПИЙ |
Gd ҐАДОЛИНИЙ |
Tb ТЕРБИЙ |
Dy ДИСПРОЗИЙ |
Ho ГОЛМИЙ |
Er ЕРБИЙ |
Tm ТУЛИЙ |
Y ИТЕРБИЙ |
Lu ЛУТЕЦИЙ |
||||||
Th ТОРИЙ |
Pa ПРОАКТИНИЙ |
U УРАН |
Np НЕПТУНИЙ |
Pu ПЛУТОНИЙ |
Am АМЕРИЦИЙ |
Cm КИРИЙ |
Bk БЕРКЛИЙ |
Cf КАЛИФОРНИЙ |
Es АЙНШТАЙНИЙ |
Fm ФЕРМИЙ |
Md МЕНДЕЛЄЄВИЙ |
No НОБЕЛИЙ |
Lr ЛОРЕНЦИЙ |
Panónska rusínčina v srbskej autonómnej oblasti Vojvodina je rozlišovaná ako jazyk národnostnej menšiny už od roku 1974. Je kodifikovaná na základe publikácií Mikola Kočiša (Микола Кочиш) Правопис руского язика (Pravopis ruskoho jazika) z roku 1971 a Ґраматика руского язика (Gramatika ruskoho jazika) z roku 1974. Keďže to bolo v čase, kedy v Československu ani na Ukrajine rusínčina nebola oficiálne rozlišovaná, je panónska rusínčina kodifikovaná podľa iných pravidiel než je karpatská rusínčina.
Panónski Rusíni nazývajú svoj jazyk руски язик (ruski jazik). Ich kultúrne centrum je Ruski Kerestur (rusínsky Руски Керестур; srbsky Руски Крстур, Ruski Krstur). Hoci je počet panónskych Rusínov omnoho menší ako Karpatských Rusínov, vďaka tomu, že žijú v mnohonárodnostnej Vojvodine, ktorá im garantuje práva národnostných menšín, existujú tu základné i stredné školy s vyučovacím jazykom rusínčina, rusinistika je študijným oborom na univerzite v Novom Sade, miestne Rádio Novi Sad má vysielanie v rusínčine a existuje pomerne veľké množstvo literatúry v panónskej rusínčine ako i rusínsko-srbské slovníky.
[Carpathian - Presov Rusyn (Slovak)] [Zakarpattia
- Subcarpathian Rusyn (Ukraine)]
[Lemko (Poland)]
[Pannonian Rusyn
(Vojvodina in Serbia)]
[Magyar Rusyn]